Tento vikend sme sa rozhodli vyrazit na dalsi vylet. Nasim cielom je Wave Rock, teda zvlnena skala. Nachadza sa blizko maleho mestecka Hyden vzdialeneho asi 350km od Perthu. Je to sice dost daleko, no napriek vsetkemu sme sa rozhodli tento vylet urobit na otocku za jeden den bez prenocovania. Nie je tam totiz po ceste vela co vidiet, tak sme to zvazili a takto sa rozhodli. Radsej si spravime viac takychto jednodnovych vyletov ak to bude mozne, a aj usetrime tym, ze nemusime nikde nocovat. 
Rano nas budik zobudil pomaly ako do prace, pekne sme sa vychystali, nabalili plne auto jediva a pitiva a okolo pol osmej sme vyrazili. Den bol velmi pekny, slnko svietilo krasne uz od rana. Nasa prva zastavka bola mesto – teda musim skor povedat mestecko resp par domov:)) s nazvom York. Akonahle sme vypadli s Perthu, vsetko sa razom zmenilo. Volaju to tu ‘outback’ cize pustatina. A je to naozaj tak. Nikde nic, iba same zlte polia repky olejnej. Tak sme oficialne na vidieku. Nie su tu okresy, ale tzv. shire, co je doslova v preklade vidiek, krajinka. Takze ako prve sme vosli do Shire of York. York je celkom mile mestecko, zastavili sme sa tu na chvilku pozriet si centrum. Cele centrum je ale vlastne len jedna ulica, kde je radnica, par hotelov, kaviarni a restauracii. Na dalsej paralelnej ulici bol kostol a mala trznica no a to bolo vsetko. Zvysok boli uz len domceky miestnych obyvatelov. Vsade je tu ale velmi cisto, velmi sme boli prekvapeni kvalitou WC, mali tu vsade papier, tiez tekute mydlo a papierove utierky na ruky. Zda sa, ze sa tu o to celkom dobre staraju. 
Po chvilke oddychu nasadame do auta a pokracujeme v nasom plane. Cas bezi celkom rychlo, ale po ceste uz velmi nemame ani co pozerat. Je to tu fakt pustatina. Clovek si to uvedomi, az ked sem pride a vidi to na vlastne oci. Vzdialenost 350km to je ako z Bratislavy do Popradu. A teraz si predstavte, ze na celej ceste stretnete iba zopar aut a prejdete cez dve male dedinky. A vsade okolo len polia a farmy. Preto sa mi velmi pacilo, ze sa tu soferi aut zdravia – pekne si kyvnu ked sa minaju oproti. Asi preto, ze protiiduce auto prejde raz za cas, tak je to take povzbudive, ze tu nie sme uplne samy. 
Druha zastavka je len na par minut pri mestecku Corrigin aj to len koli tomu, ze to pisu v katalogu jednej cestovky. Nie je tu vlastne nic okrem psieho cintorina. Ano, dobre citate. Miestny ludia maju asi velmi v laske stvornohych milacikov, tak im tu urobili celkom velky cintorin. Tak ked sme uz okolo neho isli, tak sme sa zastavili, urobili jednu pro-forma fotku a sli sme dalej. Niekedy tu fakt robia atrakciu z kazdej kraivny. Ale ked im na to ludia chodia, tak preco nie. Odtialto sme uz pokracovali priamo do Hydenu. Teda, aby som bol uplne presny, spravili sme este jednu zastavku pri takom jazere po ceste, odkial mala byt pekna vyhliadka, ale tu sa asi turisticky sprievodca kusok netrafil, nebolo tam dokopy co pozerat, tak sme sa tam aspon naobedovali. 
Poobede, okolo jednej sme konecne dorazili do Hydenu, odkial je to uz len na skok na Wave Rock. Toto je uz ale uplna diera. Taka velka,ze sa sem ziadny mobilny operator ani len neunuval zaviest mobilny signal. Je to tu velmi zvlastne. Clovek je v civilizacii a zrazu ziadna technika nefunguje. Bola tam telefonna budka, keby daco, ale musime si veru zvyknut, ze pri cestovani pustaninou sa nam moze hocikedy stat, ze nebudeme mat na mobile ziaden signal. A to by som veru nechcel zazit, aby sa nam vtedy nieco stalo s autom. Fakt neviem ako by sme to riesili, ale predpokladam, ze ludia su tu velmi mili a urcite by nam niekto zastal a pomohol…teda aspon dufam;) 
Urobili sme tu zopar informacnych zaberov a nedockavi sme sadli do auta na poslednych par kilometrov priamo k Wave Rock. Cesta uz netrvala viac ako desat minut. Dorazili sme prave vcas, este pred vsetkymi turistickymi zajazdmi, ktore sem chodia tiez len na jednodnovu otocku z Perthu. Chytro sme zaparkovali a ponahlali sa pozriet na to velke zvlnene cudo. Skala je fakt zvlnena ako jedna obrovska morska vlna, ostavalo len dufat, ze sa nerozhodne zlomit a spadnut na nas prave dnes. Tiez sme si mysleli, ze to bude len taka mala osamela skala, no ono je to obrovsky skalny masiv a z jednej strany voda a vietor vymodelovali taktyo zvlastny ukaz. 
Dalsie pamiatky co sme tu pozreli uz ale za vela nestali. No ked sme sa sem uz tak dlho a daleko trmacali, co ine nam ostavalo ako to pekne vsetko absolvovat. Hned vedla Wave Rock, par minut chodze sa nachadza skala v tvare zivajucej hrosej papule, to bolo este celkom zaujimave.
Cestou von z parku sme sa zastavili v miestnom Wildlife parku, kde mali ale vacsinou len rozne druhy papagajov a ineho vtactva. Z ostatnych zverov stoji za zmienku akurat jedna koala, ktora aj tak stale len spi a moc toho nenahovori, par kengur, dvaja somari (tym nemyslim nas, tak na to pozor) a dve tavy. Kedze Slavka uz bola v omnoho vacsom parku v Perthe kym som ja bol na Novom Zelande, moc ju to tu nebavilo, co sa jej ani velmi necudujem. Obehli sme teda poslednych par klietok rychlo sme sa ponahliali na poslednu atrakciu na zozname – Mulka’s Cave – cize Mulkova Jaskyna, kde sa mali nachadzat jedinecne starodavne malby aborigencov. Nadsene sme sem pol hodine soferovania dorazili, no cakalo nas akurat sklamanie. Jaskyna bol vlastne len taky otvor v skale a miesto uzasnych nastennych malieb akurat odtlacky velkej ruky. Je teda mozne, ze tie odtlacky su velmi vzacne a hodnotne, no pre nas to velky zazitok veru nebol. 
Den sa uz chylil ku koncu, zvecerilo sa a preto sme sa hned vydali na cestu domov. Tentokrat sme isli uz len priamo do Perthu. Jazdit vecer a po tme je tu dost nebezpecne, nie vsak koli autam, ale koli kenguram. Vsetky cesty tu lemuju zrazene kengury, ktore pravdepodobne v noci skocili niekomu pod kolesa. Velmi nerad by som takuto jednu cestou domov stretol, nedopadla by dobre ani ona, ani nase auto. Tak som sa celkom potesil, ze sme dobehli malu dodavku za ktorou sme sa drzali viac nez polovicu cesty domov. Zvysok tiez prebehol bez problemov a tak sme stastne okolo deviate dorazili domov.Vsetky fotografie najdete na:
No comments:
Post a Comment